Aké sú princípy controllingu a čo vlastne controlling v praxi znamená ?

V nemecky hovoriacich krajinách je controlling kľúčovým faktorom pre úspech akejkoľvek spoločnosti. Je jedno, či je to poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, výrobný podnik alebo iný poskytovateľ služieb. Často však panuje nejasnosť ohľadne toho, čo je jeho hlavnou podstatou.

Existuje štúdia od Albrechta Deyhleho, ktorý controlling charakterizuje niekoľkými vlastnosťami, ktorými sú napríklad cieľovo orientované riadenie, tímová práca controllerov a manažérov, súhra analýz a mäkkých faktorov.

Odkedy však Albrecht Deyhle tieto kľúčové myšlienky sformuloval, sa praktická aplikácia controllingu veľmi rýchlo rozšírila. Súčasná podoba controllingu prešla veľmi výraznými zmenami a vývojom. Nové trendy sa objavili prevažne v rozsahu aktivít a v orientácií na budúcnosť a v tom, aká je rola controllera. Ďalej je dnes prevažne v korporáciách kladený veľký dôraz na rolu controllera ako skupiny, t.j. vytvára sa tzv. controllingová komunita.

Poďme si však pekne popriadku vysvetliť, čo vlastne controlling znamená. Controlling je riadiacia činnosť. To znamená, že jeho hnacou silou je cieľ a rozhodovania sú vedené snahou tento cieľ dosiahnuť. V dôsledku tohto má plánovanie, cenová kalkulácia a sledovanie rovnaký význam. Platí to pre každé invidiuálne rozhodnutie jednotlivca, ale i pre riadenie korporácie ako celku.

V druhom z vyššie zmienených prípadov je dôležité zaijistiť, aby procesy poskytovania informácií plánovania a kontroly boli veľmi úzsko previazané. Celé previazanie týchto procesov by sme mohli zhrnúť do niekoľkých bodov:

• Proces rozhododovania, vykonávaný ako súčasť strategického plánovania, definuje ciele a prostriedky k dosiahnutiu stanoveného cieľa. Zaoberá sa budúcnosťou, ktorá je s týmto procesom spojená a naviac zvyšuje schopnosť zareagovať, pokiaľ sa veci vyvíjajú inak, ako bolo pôvodne plánované.

• Kontrola zahrňuje sledovanie toho, či budú stanovené ciele dosiahnuté a hľadá dôvody, prečo ich prípadné dosiahnutie nebolo úspešné. Prehľad získaný týmto sledovaním by mal byť využitý ku skorým reakciám a následne ku zlepšeniu výkonu a plánovania.

• Plánovanie a kontrola spoločne nastavujú limity jednotlivcom v korporáciách, čím súčasne umožňujú manažérsku voľnosť a decentralizovanú iniciatívu.

• Kvôli komplexnosti manažérskeho riadenia je veľmi dôležité ukotviť filozofiu controllingu v mysliach všetkých zamestnancov.

Controlling by mal byť jednoducho všade tam, kde existujú ciele, ktoré majú byť dosiahnuté. Controlling je relevantný nielen pre spoločnosť zameranú na generovanie ziskov, ale i pre neziskové organizácie a verejné organizácie. Líšia sa iba typom sledovania cieľa a v dôsledku tohto obsahom pojmu výkonnosť.

Myslenie v rámci vzťahu „prostriedky-cieľ“ znamená dlhodobú a holistickú prespektívu zameranú na udržateľnosť dosiahnutých cieľov. V súlade s tým je veľký význam priradený nielen finančným, ale i nefinančným aspektom a súčasne tak isto všetkým relevantným záujmovým skupinám (stakeholders) korporátného manažmentu, a to na základe ich pozície pri zajistení dlhodobej výkonnosti. Myslenie v kontexte vzťahu prostriedky-cieľ a rozhodovanie na základe dôsledkov pre výkonnosť tvoria jadro racionálneho riadenia a je dôležitou činnosťou pre každého individuálneho manažéra. Controlling preto nie je činnosť vyhradená iba pre controllerov, a ani to nie je iná podobná oblasť riadenia.

Controlling jednoducho nemôže existovať bez manažmentu. Pretože controlling je tak dôležitý a komplexný, že je vhodné manažérov v tejto úlohe ich riadenia podporiť. Túto podporu poskytujú prevažne controlleri. Controlling preto zakladá súhra medzi controllermi a manažérmi.

Controlleri podporujú manažérov množstvom spôsobov. Uľahčujú manažérom prácu na špecifických úlohách ako je napríklad organizovanie plánovaných činnosti alebo poskytovanie informácií. Doplňujú manažérov tým, že sa správajú ako tzv. „ekonomické svedomie“. Zabraňujú manažérom prijímať neefektívne rozhodnutia založené na záujmoch divízie alebo jednotlivca. Vykonávaním týchto rôznych úloh sa controlleri snažia zaijisť racionalitu korporátneho riadenia.

Controlleri podporujú manažérov spôsobom šitým na mieru konkrétnemu manažérovi. Tzv. „konfekčné“ služby nespĺňajú požiadavky manažérov. Každý manažér má rôzne manažérske znalosti, preferencie a skúsenosti. Controlleri sa preto musia prispôsobiť individualite každého manažéra.

Controlleri podporujú manažérov komplexne. Ich rozsah pôsobnosti všeobecne skrýva zodpovednosť manažérov v plnom rozsahu. Všetky aktivity manažmenu majú ekonomický dopad. Nie je dôvod niektoré aktivity vylučovať alebo zahrnúť ich v tak obľúbenom pojme „slepé miesta“. Práca controllera preto prekračuje rámec čísiel. Motivačný a odmeňovací systém stojí na zozname ich úloh po boku stratégie, organizácie a kultúry. Presne takto široký rozsah podpory manažmentu určuje práca controllera, pričom jeho širší význam v posledných rokoch čím ďalej tým viac rastie. Konečným dôsledkom je obraz controllera, ako komplexného spoločníka manažéra, tzv. „manažment partner“ alebo „biznis partner“.

Spolupráca medzi manažérmi a controllermi v tomto biznis partnestve by mala byť založená na vzájomnej zhode. Zatiaľ, čo manažéri určujú smer pre dosiahnutie cieľov spoločnosti, controlleri nesú spoluzodpovednosť. Preto by controlleri nemali pasívne čakať na pokyny od manažérov, ale ako proaktívni partneri by mali manažment doplňovať. Týka sa to rutinných obchodných aktivít, ale i nových zásadných smerov, ako je napr. vytvorenie orientácie na ekonomickú hodnotu alebo udržateľnosť v korporátnom manažmente. Hlavným aspektom role biznis partnera je identikácia a presadenie týchto tém. Je stále dôležitejšie aby controlleri dosahovali rovnováhu medzi svojím aktívnym zapojením sa do riadiaceho procesu a prispievaním osobnými myšlienkami na jednej strane, a svojou reštriktívnou funkciou strážcov záujmu spoločnosti, kritického protikladu a „sparring“ partnera na druhej strane. Controlleri musia vedieť sedieť na dvoch stoličkách.